Plne naloženým člnom sa vydávame dolu po prúde…
Snažíme sa nájsť miesto, kde strávime podľa predpovede počasia niekoľko slnečných dní. Zaujímavé miesta sú väčšinou obsadené a my sa púšťame ešte nižšie. Zhruba po piatich kilometroch si vyberáme nenápadné , hlavne voľné miesto s pieskovou plážou. Pozerám na vodu a moje prvé slová boli: „tak tu by to mohlo ísť“.
Tak tu by to mohlo isť…
Rýchle vyloženie vecí na breh , rozlúčka s lodivodom ,a mohli sme pomaly ísť na budovanie mini tábora. Ani vo sne som si nepredstavoval akú skúšku vytrvalosti pri tejto činnosti si pre nás pripraví miestny hmyz. Po hodinovom rozkladaní to už bolo na nevydržanie a začali sme sa ukrývať pod stromy. Spoločnosť nám robili stovky dotieravých múch, najskôr si nás asi s niečím pomýlili.
Prvá velká ryba na Páde
Ulovenie rekordného sumca spôsobilo mierny rozruch a hneď sa to odzrkadlilo na počte rybárov v tejto lokalite. Pri pohľade do vody sa mi vynárajú krásne spomienky z minulosti a to urýchľuje moju činnosť pri vybaľovaní sa. Slnko praží a ja pomaly zabúdam, že sa už cítim ako vyprážaný rezeň a môj priateľ mi už pripomína červenú papriku. Konečne, všetko máme už hotové ,ide sa na udice.
Vopred doma naviazané som len vytiahol z obalu, zavesil olovo, na vlas ihlou navliekol boilies, namočil ešte do dipu a všetko bolo pripravené na lov. Montáž pozostávala z 25metrov 0,60mm hrubého vlasca, závesného klipu a môjho obľúbeného nadväzca zo spletanej stuženej šnúry Invader 35lb a háčiku SB 300. Po skúsenosti z minulého roku ,kedy sa mi v blízkosti brehu podarilo chytiť veľkého šupináča rozhodnutie padá vyskúšať pobrežné partie. Voda tam mala asi jeden meter , čo nebolo práve najhoršie. Rozkrajujem guličky na polovice aby mi ich dosť silný prúd neodplavoval , predsa po dne sa nebudú tak ľahko kotúľať. Kŕmenie pozostávalo z 0,5kg SK30 a 0,5kg Signálu. Nahadzujeme udice a spokojne unavení líhame na lehátka. Teplo nás však rýchlo vyháňa z bivakov a svoj pokoj hľadáme pod stromami. Sledujem vodu a čakám či sa nejaké ryby neukážu na hladine. Čo však vidím je nemilé prekvapenie. Voda začína klesať a prináša obrovské množstvo rôznych tráv a iných nečistôt. Udice máme po chvíľke ako vianočné stromčeky .V hlave začínam mať pochybovačné myšlienky o správnej voľbe miesta. Nálada klesla pod bod mrazu, ale stále som dúfal, že noc prinesie svoje ovocie. Aj napriek tomu, že cesta bola dlhá a únavná sa mi vôbec nechcelo spať. Pozorovaním hviezd som sa v duchu hral na hvezdára a čakal na vytúžený záber. Okrem nesmelých „pípancov“ spôsobených zachytávaním nečistôt na silon sa celú noc nič nedialo. Ráno nás zobúdzajú prvé slnečné lúče. Dobrý pocit z miesta nás akosi opustil a tak rozhodnutie je jasné. Začíname baliť, voláme nášmu lodivodovi Majovi a ideme hľadať ďalej , dolu prúdom. Okamžite nám padol do oka špic ostrova, možností kam umiestniť udice bolo neúrekom. Voda sa tam točila a po zapnutí sonaru sa nám zobrazili krásne hrany. Je rozhodnuté. Vraciame sa na staré miesto, nakladáme veci a celý natešený básnim o mieste ktoré sme našli. Zrazu akoby som dostal facku, nie nevypadol som z člna, ale na našom novom mieste sa už rozkladali Rakúšania , ktorí tam plánovali zostať dva týždne.
SK 30 s výraznou korenistou Pop UP má na svedomí nejednoho pekného kapra, táto kombináta fungovala aj na Páde.
Škoda, nakoniec sme sa rozhodli pripojiť k druhej časti výpravy, ktorá sa venovala sumcom. Ich bójky nám poslúžili výborne ,keďže ich mali uložené na dlhej hrane ,ktorá schádzala z 0,5metra skoro do 3metrov. Ak mám povedať pravdu , nemal som z toho dobrý pocit, lebo som zvyknutý na riekach loviť pod nohami a nie voziť svoje montáže na 150m. Do rána sa nám darí vytiahnuť dvoch kapríkov okolo 7kg. Nasledujúci deň vypĺňam bezúspešne vábením sumcov v spoločnosti našich sumčiarov. Po príchode sa idem prejsť aj s mojim kaprárskym priateľom na druhú stranu ostrova a tu nachádzame zaujímavé miesto s dvoj metrovou hĺbkou. Prenášame tam jednu udicu , len tak na skúšku. Kapor je tvor nevyspytateľný ,veď čo ak náhodou. Tesne pred zotmením sa rozpípal príposluch a nasledoval beh cez prekážky. Jama, zvalené stomy, beh cez vodu nie sú žiadny problém. Zásek, krátky ,ale o to intenzívnejší súboj a pozeráme sa na 11kg kapra na podložke. Nálada sa zdvihla a udica bola znovu na svojom mieste . Samozrejme, beh sa cez noc opäť opakoval ,no tento krát výsledkom bol menší kaprík. Ďalšie krásne ráno, deň pred nami . Využívame ho s našim lodivodom na hľadanie nových miest do budúcnosti, aj keď na Páde sa reliéf dna mení každým rokom. Často sa stáva ,že tam ,kde bola po iné roky voda 3,5metra, teraz tam je sotva po členky. Objavujeme pár sľubných miest na ktoré by sme sa chceli vybrať ešte toho roku. Po návrate sa púšťame do jedla, segedínsky guláš pripravený chalanmi na brehu chutil skvele. Zabudol som však, že moje črevá reagujú na kombináciu kapusty so smotanou troška inak ako zvyčajne a tak môj rýchly krok si to smeruje rovno do húštiny. Po návrate z tohto naturálneho prostredia beriem druhú udicu a idem ju premiestniť na druhú stranu ostrova. Aby sme dokonale využili toto sľubné miesto pridávame tam aj tretiu udicu. Veril som totiž, že tadiaľto ryba prechádza pravidelne a tak nekŕmime veľa. Pár guľôčok k montáži a je vybavené. Cez deň sa nedialo nič. Až k večeru sa ozýva môj príposluch. Znova beh cez prekážky a už z diaľky vidím že niečo nie je v poriadku. Rukoväť udice vo vzduchu ,navijak zachytený o signalizátor a špička prútu vo vode. Okamžite chytám prút do ruky a ryba si začína pomaly odvíjať prvé metre silonu z navijaku. Okamžite cítim, že sa jedná o peknú rybu a z plných úst kričím ,, Je tááám´´. Nemohol som si dovoliť už viac povoliť rybe tak som dotiahol brzdu a jemne ju začal priťahovať. Ryba ako keby prišla o všetku silu pri tomto ťahu a na moje prekvapenie po pribrzdení cievky urobila posledný výpad a vyvalila sa na bok. Krásne dlhé telo statného riečneho šupináča pripomínajúceho mi autobus, sa lesklo v lúčoch zapadajúceho slnka. Som šťastný, z očí sa mi vytisla slza, presne kvôli takýmto rybám som precestoval 1200km. Po tejto rybe nastáva séria záberov , ryby sme začali ťahať v pravidelných intervaloch. SK 30 s Pop Up Hot Demon a Signál, boli kombinácie, ktoré miestnym rybám bezkonkurenčne najviac imponovali. Prekvital som šťastím a dokonale si užíval tieto okamihy .
Pádsky šupinatý autobus, pre takéto ryby sa sem vždy budem s radosťou vracať.
Dostávame informáciu o blížiacej sa búrke. Dúfame, že na ryby to bude mať pozitívny účinok a veríme v pribúdajúce zábery. Spratali sme veci a v pohode si sedíme pri kávičke a dobrej nálade. Zrazu to prišlo, nečakane, ako poriadna jazda na pravé poludnie. Vietor ktorý vytvoril na rieke skoro metrové vlny bral zo sebou všetko čo mu prišlo do cesty a tak sme piati chlapi držali altánok. Nevydržal, vzdávame to a rýchlo zaliezame do bivakov. Ak mám pravdu povedať, nebolo mi všetko jedno. Boli sme na ostrove a všade dookola stromy. Nič sa našťastie nestalo a búrka tak ako nečakane prišla, nečakane aj odišla.
Ako sa tak pozerám, nevidím svoju druhú udicu ,ktorú som nahodil necelých 20m od brehu na 24mm Probiotic red. Prikročím bližšie, je spolu s vidličkami na zemi a nový signalizátor XS3 je kompletne zahrabaný pieskom. Po opláchnutí zisťujem že funguje. V tej chvíli som sa tešil z dobrej kúpy. Udica bola zavadená v konároch, nechal som ju zatiaľ položenú vo vidličkách, kým neprehodím tie na druhej strane ostrova. Prehadzujem ich, dokrmujem a vraciam sa k zachytenému prútu. Vstupujem do člna a snažím sa montáž uvoľniť ,keď tu zrazu cítim pošklbnutie a ťah ryby. Krátke zdolávanie už unaveného kapríka a ja sa teším z ďalšej peknej ryby. Vyniká zlatistou farbou a preto ho okamžite pomenovávam menom Zlatica. Háčik sedel v spodku papuľky dokonale . Postupne chytám ešte pár rýb a po dohode s časťou sumčiarskej partie sa premiestňujem na kanál. Chalanom pomáham rozmiestniť trhačky a potom som rozhodnutý venovať sa kaprom.
Zlatica – ryba, ktorá ma zaujala svojim sfarbením.
Začal som si pripravovať dve kŕmne miesta. Jedno vnadím čisto len peletami Donuts a druhé mixom boilies Signálu a SK 30. Kanál nebol veľmi široký a tak celé kŕmenie absolvujem z brehu. Netrvalo dlho a z miesta s peletami dostávam záber na Donutsku s polovičkou ananásovej plavačky. Sám som bol zvedavý, či dokáže druhé kŕmne miesto selektovať väčšiu rybu. Ráno na svitaní zdolávam krásneho urasteného šupiho s obrovskou papuľou z miesta navnadeného len guľôčkami. Počas dňa chytám v pravidelných hodinových intervaloch menšie ryby z peletového miesta. Príchodom večera dostávam záber z druhého miesta a opäť sa jedná o väčšiu rybu. Sumčiarom sa rovnako darí a vyťahujú niekoľko pekných sumcov, vrátane svojich osobných rekordov. Posledná noc tejto výpravy sa nesie v znamení pár dúškov červeného Talianskeho vína na naše úspechy a na šťastný návrat domov.
Už teraz sa teším na návrat k tejto čarovnej rieke.
Pád je rieka plná prekvapení, nielen pre sumčiarov, ale aj pre kaprárov. Plná rôznych zvratov, v počasí, v situácii vo vode, v nálade rýb. Je však pre mňa vždy veľkou výzvou a cesta k nej sa nesie vždy v znamení obrovskej nedočkavosti. Už teraz sa teším na návrat k tejto čarovnej rieke.
