Od poslednej veľkonočnej rybačky UBEHLO PÁR TÝŽDŇOV a my spoločne s Peťom sa opäť vydávame na brehy Malého Dunaja. Voda je už teplejšia a počasie ustálenejšie, preto sme veľmi zvedaví, čo si pre nás rieka pripravila tentoraz.
Vybrali sme sa o pár kilometrov nižšie po prúde, kde to bolo už ťažšie prístupné a predpokladali sme, že tam bude menej rybárov a väčší pokoj. Bol koniec apríla a denná doba lovu bola ešte len do 21.00, tak ihneď po príchode na miesto a vyžrebovaní strán – kto pôjde naľavo a kto napravo – rýchlo rozkladáme prúty a nahadzujeme ich do vody len tak s PVA pančuchami. Pred nami vo vode nič zásadné nebolo, dno bolo tvrdé a na druhej strane bola tvrdá plošinka približne v dvojmetrovej hĺbke. Jeden prút smeroval pod nohy a druhý na spomínanú plošinu. Bivak ostal zatvorený v aute, keďže hlásili teplé noci a my sme sa rozhodli spať len tak pod šírym nebom. Osobne nepoznám nič krajšieho, ako spať pod holým nebom a pozorovať hviezdy.
Pred spaním sa pripravíme na ráno
Do konca doby lovu prichádza jeden záber od menšej ryby, čo je vynikajúca správa. Prúty o deviatej sťahujeme a miesta sme sa rozhodli prekŕmiť mixom boilies a peliet, zhruba 15 metrov nad každým miestom sme nahádzali niekoľko lopatiek kŕmenia. Pripravili sme si montáže na ráno, ktoré v tomto prípade pozostávali z 0,45 mm fluorocarbonu, háčika Giants Fishing Chod Rig vo veľkosti 4, doplnené o rovnátko Line Aligner. Jednoduchá a veľmi úspešná montáž, ktorá sa nemotá a ryby chytá spoľahlivo.
Po lese za nami sa premávala zver, náš psí spoločník Quartus bol neustále v strehu a sem tam si odbehol nejakú tu zver ponaháňať. My s Peťom sme si opiekli na Eazi Pane napácované mäso, smäd zahasili dobrým pivom a uložili sa na spánok. Pri pozorovaní hviezd sme občas počuli vyhodiť sa kapra, a to bolo pre nás super znamenie-vedeli sme, že nejaká ryba v tomto úseku určite je.
Vstávam ešte pred budíkom
Pozorujem hladinu a všímam si parádnu aktivitu rýb, sem ‐tam mi pristane na ruke komár, na čo som si už zvykol a beriem to ako samozrejmosť – bez komárov by tie rybačky asi nemali svoje čaro. Udice smerujú na tie správne miesta a my si ešte líhame do svojich spacákov… Ibaže, ešte som ani nestihol zažmúriť oko a už dostávam opatrný záber a s ním aj prvú krajšiu rybu. Vzápätí zdoláva Peťo ďalšiu krásnu rybu, ktorej hmotnosť sa pohybuje okolo 10 kg. Pritom to nebol zďaleka posledný kapor toho magického rána, pretože na breh dostávame do obeda 7 kaprov, bola to neuveriteľná jazda a úplne magické ráno, o ktorom sme sa bavili celé dopoludnie pri prezeraní fotiek. Krásne riečne kapry! Neboli to žiadne ponorky, ale každý kapor bol iný, ryby boli v perfektnej kondícii, vyžrané a mali krásne tučné bruchá.
Po vydarenom loveckom predpoludní…
Druhá časť dňa bola úplne hluchá, aktivita na vode žiadna, ale zato slnko dávalo neskutočné grády! Užívali sme si pobyt pri vode, opaľovali svoje telá a vyhrievali staré kosti. Cez deň sa v našom okolí objavilo pár rybárov a asi tak 200 metrov proti prúdu sa zakempovala skupinka ľudí, ktorí oslavovali svoje nízke IQ. Od obeda tam bliakali, spievali, lámali drevo a opíjali si hlavy alkoholickými nápojmi. Zaspomínali sme na staré časy a radšej krájali boilies na polovicu, aby bolo čím kŕmiť. Kŕmenie sme si predmočili, aby bolo ťažšie a občas – keď nám to napadlo – sme prihodili symbolické dve lopatky nad lovné miesta. Vedeli sme, že na mieste stále leží kŕmenie a ak pôjde ryba okolo, určite sa tam na chvíľu zastaví, takže my máme šancu niečo uloviť. Do večera už zaberali len susedia, ktorí si urobili diskotéku a bolo príjemné sledovať, ako postupne odpadávali až napokon z desiatich spieval už len jeden…
Na love v lese
Okolo 22. hodiny nám za lovným miestom zaštekal srnec a Quartus znervóznel. Preto sme dali čelovky na hlavu a vydali sa srnca hľadať. Ten utekal kade ľahšie, keď sa za ním Quartus rozbehol a v tom sa na nás vyrútili tri čelovky z kríkov s povelom: „Rybárska stráž, čo tu robíte?“ Keď sme im povedali, že hľadáme srnca, nuž pri ich pohľadoch ani nechcem myslieť na to, čo im prebehlo hlavou. Následne sme ich zobrali na lovné miesto, ktoré bolo hneď vedľa, aby skontrolovali, že máme prúty vytiahnuté. Zapísali kontrolu do lístkov a pobrali sa naspäť; bola to už druhá kontrola v ten deň, tak klobúk dole. Na radare sa objavili mraky a predpoveď hlásila aj nejaké dažde, takže sme pre istotu vytiahli bivak Gaube – ak by to bolo potrebné, tak do troch minút je postavený a my ukrytí v bezpečí. Miesta sme pred spaním zase prekŕmili a tešili sa na ráno. Zaspávame až okolo pol noci, keď odpadol aj „posledný kus“ na susedskej kinder‐techno párty a nastalo ticho.
Ďalší deň s kávou a očakávaním
Ráno nahadzujeme prúty, plní očakávania sadáme do stoličiek a varíme si kávičku. Na naše počudovanie sa nič nedeje, hoci sme si predstavovali zábery ako zo sci‑fi filmov od krásnych riečnych kaprov… Namiesto toho prišlo vytriezvenie. Premýšľame, čím to môže byť? V podstate podobný scenár ako minule – začiatok super, ulovili sme krásne ryby a následne ako keby uťal. Vtom prichádza razantný záber z druhej strany a po krátkej zdolávačke máme rybu, pre ktorú sme sem išli. Tučný dvojfarebný šupináč! Ryba, ktorá nás očarila a vniesla do našich duší pokoj a spokojnosť. Hneď sme zabudli na ráno, keď sa nedohralo rodeo.
Nepochopiteľné správanie „tiežrybárov“
Mali sme pred sebou ešte niekoľko hodín lovu, ale akosi sme počítali, že ten deň bude mŕtvy, preto sme sa rozhodli radšej poupratovať breh rieky od cigaretových špakov, ktorých tam bolo naozaj neúrekom. Nechápem rybárov, ktorí si to hádžu rovno pod nohy… Nevidím problém v tom, obetovať nejakú krabičku, kde by sa to hádzalo a odviezlo preč z prírody. To sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nikdy nepochopíme. Musíme si prírodu chrániť, užívať si pobyt v nej a nechytať na smetisku. Často je aj mne proti srsti zbierať odpadky po niekom inom, ale ak to urobím, následne sa na tom mieste cítim lepšie a ľudia, ktorí si tam sadnú po mne, sa cítia rovnako dobre… Bohužiaľ, žijeme v dobe, keď mnoho ľudí hľadí len na seba, zaujíma ich len ryba, fotka a pivo. Ale takých asi nedokážeme zmeniť, musia sa zmeniť oni sami a pochopiť pravidlá. Preto im treba odpustiť, väčšina z nich sa taká už narodila a my normálni po nich tie odpadky vyzbierame, bude
Za rybami (aj) kvôli zážitkom
Náš lov sme ukončili, všetky veci pobalili a skonštatovali, že to bola ďalšia skvelá rybačka, na ktorú nezabudneme a budeme na ňu dlho spomínať. Už len kvôli týmto zážitkom sa oplatí cestovať za rybami a ten úlovok je len čerešnička na torte. Ďalšiu rybačku som mal dohodnutú s mojím dlhoročným kamarátom Michalom, počas ktorej sme sa chceli preplaviť na nedostupné miesta, ale o tom niekedy nabudúce…
Chcem vám opäť zaželať veľa zdravia a nech sa vám pri vode darí!
